KRÁĽOVSKÝ TITUL BY SI RÁD,
SÁM SEBE NIE SI KRÁĽ
SO SLÁVOU SI UŽ KAMARÁT.
BLÍŽNYCH SI DÁVNO VZDAL.
KAŽDÝ CHCE KRÁĽA PIEDESTÁL
KDE TOĽKO TRÓNOV VZIAŤ?
LENŽE TAM, KDE JE KAŽDÝ KRÁĽ,
KOMU CHCEŠ KRÁĽOVAŤ?
KDE DVAJA, TRAJA V MENE LÁSKY SÚ, VRAVÍ PÁN.
SOM S NLML AJ JA, DUCH SVÄTY V NICH MÁ VEČNÝ CHRÁM.
KDE DVAJA, TRAJA V MENE LÁSKY CHCÚ ŽIŤ SVOJ SVET.
SOM S NLML AJ JA, NOVÚ TVÁR IM DÁM, NOVÝ VEK.

SLÚŽIŤ CHCEL, ZOSTAL CHUDOBNÝ.
SÁM V SEBE BOL VŽDY KRÁĽ.
ŽE PRVÍ BUDÚ POSLEDNÍ,
NÁŠ PÁN TAK ROZMÝŠĽAL

NECHCI BYŤ PRVÝ POSLEDNÝ.
ROZMÝŠĽAJ AKO PÁN!
VLÁDNI SÁM SEBE VZPRIAMENÝ
A BUDUJ S DRUHÝM CHRÁM.

1. Nosíš ma, nosíš v sebe, ja nebo tvorím v tebe,
uhádneš, akú lásku k tebe mám?
Jak prsteň drží perlu, tak láskou drž mňa, ver v ňu,

hoc nevieš, akú cenu v sebe má.

Refr: Objav ma tam, kde si ty sám,
vládnime láskou, vládou krásnych sŕdc.
V sebe máš mňa, v tebe som ja.
Vládnime láskou vládou krásnych sŕdc.

2. Nosím ťa, nosím v sebe,
som Boh a viem o tebe.
Ja viem, akú lásku ku mne máš.
Dve ruky, v nich dva kliny,
tvár v tŕni múk a sliny,
vidíš akú cenu pre mňa máš!

Refr: Objav ma tam, kde si ty sám,
vládnime láskou, vládou krásnych sŕdc.
V sebe máš mňa, v tebe som ja.
Vládnime láskou vládou krásnych sŕdc.

1. Skvostné prstene a rúcha,
každý deň mal v svojom dome bál.
V tisíc sviečkach zahnal súmrak,
opíjal sa z iných sa len smial.
Vôňou dám z ich parfémov
zakryl biedu svojich show.
Nevšímal si ľudí v úzkych,
Lazár nech si žije žobrotou.

Refr: Prišiel však čas súdnych dní,
boháč býval bohatý, no bez lásky;
prázdny, bezcenný sa stal život báječný.
Prišiel však čas súdnych dní,
Lazár býval chudobný,
ale s Pánom láskou naplnil aj svoj život pochmúrny.

2. Pane, viem, ako sa zmýlil
boháč, čo nikdy nezbadal,
že aj v ňom sa žobrák skrýva,
po vlastnom šťastíčku vždy žobral
Spásu sám si nik nedá,
ako dar sa prijať má.
Lazár pochopil to dávno,
veď chlieb bol pre neho stále dar.

Refr: Dnes je však čas spásnych dní,
boháč vo mne bohatý,
stal sa právom lásky súdený,
jak klas prázdny, bezcenný.
Dnes je však čas spásnych dní,
chcem si všímať aj iných
a poslúžiť s láskou, úprimne,
veď tak vráti Pán aj mne.

1. Keď utekám pred sebou, kto ma zastaví?
Keď sa náhlim za sebou, kto ma objaví?
Keď šmátram kol dokola,
keď padám vždy dodola,
kto ma ulapí, kto ma oblapí?

Refr: Keď v snoch letím výš a výš, kto ma zaťaží?
Keď v putách ma objavíš, kto mi ich zrazí?
Keď som v sebe bez seba, kto mi vrátiš „SOM“?
Keď zas bývam bez teba, kto ponúkneš mi dom,
kto ponúkneš mi dom, kto ponúkneš mi dom?

2. Keď mi na zvon zazvonia,
kto ma vzkriesi z dna?
Keď mi páter nalomia,
kto ju vyrovná?
Keď láska sa utopí,
keď zrada ma obklopí,
kto ju odvráti,
kto ju zaplatí?

3. Keď sa v slzách doničím,
kto ma osuší?
Keď má v dnách zlo udusí,
kto ma ovzduší?
Keď bôľ kvíli v otázke,
keď mor kráča po láske,
dúfam Boha mám,
dúfam Boha mám.

Refr: Keď v snoch letím výš a výš,
on ma zaťaží,
keď v putách ma objavíš, on mi ich zrazí.
Keď som v sebe bez seba, on mi vráti: „SOM“.
Keď zas bývam bez teba,
on ponúkne mi dom.

Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna,
aby nik, kto v neho uverí nezahynul, ale mal život večný.

1. Kraj, v ktorom sa túlaš, je bez lásky. Púšť.
V hladných očiach skrývaš srdca svojho spúšť.
Objímal si svet sám v tmách.
Úsmevu už niet a máš krach.
Refr: Iný život z iných žrediel
napája sa sám,
túto vodu, živú vodu
núka púšťam Pán.
Živá voda – Ježiš nesie šťastie večných brán,
na oázu premení ti
vyblednutý plán.

2. V kraji, kde dnes bývaš,
nemá miesto hosť.
Len k sebe máš úctu,
k druhým páliš most.
Chceš objímať svet sám v snách?
Zostáva ti náruč prázdna.
Refr: Iný život z iných žrediel
napája sa sám,
túto vodu, živú vodu
núka púšťam Pán.
Živá voda – Ježiš nesie šťastie večných brán,
na oázu premení ti
vyblednutý plán.

3. Vyjdeš z krajín púšte,
ak ponúkneš dnes
ruky Bohu k úcte
a ľud k láske zveš.
Objíme ťa svet krásny,
veď si sa stal prameň vzácny.

Keď v sebe nad sebou sám dumám
a cítim tok žitia tiecť
zo seba tak krásny úžas mám,
podobnú kde nájdeš vec?

Refr: Zázrak som ľudia zázrak nádherný,
z lásky som a pre lásku stvorený,
Pán je môj a ja v jeho pláne som, ten pečatí on krstom.

2. Môj prvý krik v plači krásou bol,
kto tíšil ho? Mať dobrá!
Koľko sĺz však život dá na stôl,
keď zráta: dal a dať má.

Refr: Zázrak som ľudia zázrak nádherný,
z lásky som a pre lásku stvorený,
Pán je môj a ja v jeho pláne som, ten pečatí on krstom.

3. Tú ťarchu čo k slze núti zas,
vie dobrý Boh osušiť,
a že je vždy so mnou, má ma rád,
vierou sa dá pochopiť.

Refr: Zázrak som ľudia zázrak nádherný,
z lásky som a pre lásku stvorený,
Pán je môj a ja v jeho pláne som, ten pečatí on krstom.

Tak ako rieka prúdia mnou snáď,
života chvíle, v ktorých mám rád.
No ako kaluž rozbahnená je život,
ktorý lásky nemá.
Prúd či kaluž? Voľ si sám,
Boha v blížnom objímam,
keď mám rád, keď máš rád,
voľ si sám, voľ si sám!

2. Koľko je krásy v tom, kto má rád,
úsmev ho krášli, Kristus je brat.
No koľko hnusu však zažije,
kto chúťky svoje obdivuje.
Hnus či krásu? Voľ si sám,
Boha v blížnom objímam,
keď mám rád, keď máš rád,
voľ si sám, voľ si sám!

3. Nik nemá silu zo mňa si vziať
tie krásne chvíle, v ktorých mám rád.
Vo mne ich tvorí Boh s blížnym tak,
že láska nás troch, to je: mať rád.
Blen či lásku? Voľ si sám,
Boha v blížnom objímam,
keď mám rád, keď máš rád,
voľ si sám, voľ si sám!

Aj dnes sa chceš zísť s tým, kto srdce má,
vie vziať do dlaní slzy z tvojho prameňa.
Tak rád sedíš s tým, kto ti úsmev, radu dá.
Veľa rán zahojí, taká láska: jednota.
Krásnym sa stávaš aj ty, keď úsmev vrátiť vieš
a všímaš si núdzu iných, dlaň lásky si nezavrieš.
K tej láske nás stále volá náš Pán
a je to krásne povolanie,
tým, čo chcú, aj silu dá
žiť jednotu s ním; s blížnym a s ním.
Žiť s ním!
Krásnym sa stávaš … s ním.

1. Mártnotratne zmýšľaš: svoju čiastku pýtaš sám
máš svoj plán, chceš byť Pán!
Nestojíš o otca len o jeho úspory,
dávny sen v nich si skryl!
Refr: Tvoj otec dobrý má ťa rád, neskončí, keď skončíš s ním!
Vie žehnať ti a náruč dať, keď prídeš jak vďačný syn.

2. Aj dnes každý z ruky Božej berie chlieb a med
dar na dar, je krásny svet.
Kto z nás pobozká však ruky čo vždy slúžia?
Úprimne chválu vzdá?
Refr: Môj otec dobrý má ma rád,
neskončí, keď skončím s ním.
Vie žehnať mi a náruč dať,
keď prídem jak vďačný syn.

3. Za to, že vždy znovu myslím, vidím, dýchať smiem
Pánovi spev môj znie.
On mi vracia pokoj, radosť, nádej, krv do žíl
k láske tým dáva síl.
Refr: Môj otec dobrý má ma rád,
neskončí, keď skončím s ním.
Vie žehnať mi a náruč dať,
keď prídem jak vďačný syn.

1. Zavesiť sa v samotu a túžbou zvierať seba?
Dať sa sťa peceň chleba krájaný v nemotu?
Nasiať si v tvár vrások spleť a byť spľutý
hlienom? Zvlažiť si pery blenom a k tomu rozumieť?

Refr: Roztiahnuť ruky na kríž a pribíjať si ich sám?
Zčerstviť sa octom ľudských drám?
Na ostrú klina skrýš, položiť nohy mám?
Potím sa strachom sám!

2. Ryť si srdce ráňavou zdrsnenou tak dlaňou?
Prerážať myseľ zvanou myšlienkou tŕňovou?
Zrieť jak tečie zhrdená horúcosť srdca tá?
Cítiť jak neha vrúcna norí sa v studená?

Refr: Odtiahneš zo mňa slabosť?
Zotrieš mi kvapiek znoj?
Preraz sa strachom!
Vidíš ma. Som sám a tvoj
syn čo pýta chrabrosť, keď potí sa strachom!

1. Sú miesta, kde nechýba kríž.
Čo znamená ten znak, ktorý má izba, chrám aj cintorín? V ňom vravíš nám, keď život bolí:

Refr: Mám všetkých ľudí stále rád,
vo mne milovanie nevie nikdy prehrávať.
Hoci sám človek kríži si môj plán,
nebude viac zloba najbohatší pán.
A môžete aj tŕním, bičmi na mňa ísť.
Vrátim vám len prosbu: „Otče, odpusť im!“
Váš vzorec: „Zub za zub“ dávno neplatí,
rátajte s tým, čo je pre vás novým: že dnes

2. Smie dúfať aj typ lotrovský,
keď ľútosť má a smie nabrať
síl zo mňa ten, kto v prachu snil,
že lepším dá sa byť: veď volám:

Refr: Mám všetkých ľudí stále rád,
vo mne milovanie nevie nikdy prehrávať.
Hoci sám človek kríži si môj plán,
nebude viac zloba najbohatší pán.
A môžte aj tŕním, bičmi na mňa ísť.
Vrátim vám len prosbu: „Otče, odpusť im!“
Váš vzorec: „Zub za zub“ dávno neplatí,
rátajte s tým, čo je pre vás novým: že dnes

Ó, Bože darca darov obdaruj nás,
keď oltár sme my: Kristus obeť a kňaz
Nech tvoja láska našu rozhrieva zas
a zmení tak život náš:

Refr: Náš národ ctí teba pod Tatrami
zachovaj a chráň ho pred hrozbami
Cyril a Metod ťa priniesli k nám
dedičstvo: vieru nám chráň!

Sláva
Od predkov našich cez nás
sláva ti buď!
V nás, cez potomkov našich
sláva ti buď!
Sláva ti za to Bože,
sláva ti buď,
že tvoríš nás v nový ľud.

Verím
Otec, Syn, v Duchu lásky
Boh jeden ste a viera nás dvíha k vám,
preto prosme:
nech vierou v Boha národ
náš mocnie v nás
a jednota v láske zas.

Obetovanie
Prácu rúk našich k chlebu pridávajme,
utrpenie zas k vínu primiešajme.
Keď chlieb a víno v Krista premení kňaz,
Boh s Kristom prijme aj nás.

Ja jeho som – on môj
na mňa sa šťastie díva.
On našiel miesto pre chrám
v tej záhrade, kde bývam.
Sám perly z rosy vzal
ovenčil moju hlavu.
Môj milý na mňa volá,
ja verím jeho slovu.

Refr: Príď dnes moja krásna
vstúp do záhrad snov.
Pominul chlad a mráz.
Obdarí vôňou nás
kvet, vinič, letný čas.
Vstúp do záhrad snov.

Už šepká tichý hlas
pod oknom milý čaká.
Hľa, dozrel čas, ja s bázňou
v kútiku duše kľakám.
Vraj otvoriť mu mám
pôjdeme cestou spolu.
Môj milý na mňa volá,
ja verím jeho slovu.